Správne kŕmenie
Korelu kŕmime prosom, slnečnicou alebo pšenicou. Vedľajšie môžme dať generálske proso. Môžeme dávať rôzne pochúťky ako napríklad proso lepené medom ale len niekedy lebo to spôsobuje tučnotu. Korelám dávame často ovocie a zeleninu. Ovocie je pre korelu veľmi dôležité lebo obsahuje veľa vitamínov. Ovocie či zeleninu dajte do misky na spodok klietky. Nové ovocie alebo zeleninu ponúkajte opatrne aby ste predišli tráviacim ťažkostiam. Vhodná zelenina: mrkva, hrášok, listy púpavy, cuketa, listy hlávkového šalátu. Ovocie: ananás, jablká, banány, jahody, čerešne, kivi, hrozno, melón, pomaranče. Nevhodné sú: všetky druhy hlúbovej zeleniny, zemiaky, fazuľa, citróny, grapefruit, rebarbora. Korely potrebujú sépiovú kosť. Sépiová kosť slúži na obrusovanie zobáku. Vtákovi môžeme pripraviť pokrm sami, napríklad žltok s tvarohom alebo naklíčené zrno. Jednej korele dávame dve polievkové lyžice krmiva do misky. Korela potrebuje k pitiu čerstvú vodu. Môžete jej dopriať minerálnu vodu bez obsahu oxidu uhličitého.
Zivot s korelou
Tak ked je korela naučená na vás je čas vypustiť ju von. Predtým než otvorite dvierka skontrolujte či su zatvorené dvere a okná. Môže sa stať ze korela nenájde dvere von : budte trpezlivý čoskoro vyletí postupne sa to naučí. Korely majú svoje obľúbené miesta napr. dvere alebo police, je dobré keby ste mu postavili vtáčí strom. Musí byť vysoký aby korela mala dobrý vyhľad. Musíte ho položiť tak aby ste ho už neprenášali. Dávajte pozor na jedovaté rastliny, strom urobte z ovocných vetví. Zatvárajte dvere od miestností napr. od kuchyne aby sa neopálila alebo od toalety aby sa neutopila. Zobstrarajte hej aj hračky . Drevene hracky sú así najlepšie rôzne hojdačky krúžky rebríky zaujajú každú korelu. Dobre je aj kovové zrkadlo pre jedného vtáka, mosadzné zvončeky by mali byť v každej klietke. Korely napodobňujú rôzne zvuky ale osamelá a zanedbaná korela môže nepríjenmne kričat. Môžu sa naučit hovoriť zopár slov .
1
Spievajte mu rôzne melodie a vravte rôzne slová v udalostiach napr. ked zhasnete dobrú noc.
2
Hovorte mu alebo pískajte nové slová a melodie viackrát za deň.
3
častejsie mu opakujte slovo viackrát za deň
4
Slová opakujte ked je najmenší rozptyl.
Múdrosť a šikovnosť papagájov: Korela ako dobrý spoločník.
Bolo to presne pred dvomi rokmi. Po úspešnom odchove a žiaľ aj po uhynutí domáceho miláčika, ktorým bol škrečok, som sa rozhodol, že skúsim splniť svoju dávnu túžbu a začnem chovať papagája. Ako väčšina začiatočníkov, som sa aj ja rozhodol pre korelu - nenáročného a veľmi dobrého vtáčieho spoločníka. Ako vačšinu ľudí aj mna od detstva fascinuje to, aké sú vtáky všeobecne plaché tvory a o to viac je úžasné, keď sa dá takýto tvor skrotiť a začne vás poslúchať, alebo si dokonca vynucuje svoju pozornosť a prítulnosť...
Takto to bolo aj s našou korelou. Začali sme ju volať "Koko" ani neviem prečo, no neskôr sme "ho" museli premenovať a tak z neho bola "Koka". Prečo? Pretože jeden novembrový podvečer nám zniesla prvé vajíčko. :o) Bolo to naozaj milé prekvapenie - po 6-tich mesiacoch, čo sme našu korelu u nás chovali.
Nuž a potom nasledovali po troch dňoch znášky ďalšie a v priebehu nasledujúcich dní a týždňov ďalšie a ďalšie, a napokon to vyzeralo asi po troch mesiacoch priebežného znášania tak, ako to máte možnosť vidieť na fotografiách.
Hovorí sa, že je potrebné niekoľko hodín papagájovi znesené vajíčko ponechať, čo by malo spôsobiť, aby korela hneď nemala potrebu zniesť ďalšie vajíčko, no nemôžete jej ho vraj ponechať neustále, pretože by jej to mohlo spôsobiť psychickú traumu, keď sa nakoniec z daného vajícka nič po poctivom sedení na ňom nevyliahne (keďže samozrejme nebolo predtým oplodnené).
Nakoniec však znášanie vajec po troch mesiacoch skončilo a toto obdobie sme u našej korely označili ako akési "ukončenie puberty a náš papagáj zrejme dospel.
Na čo však chcem zvlášť upozorniť týmto článkom alebo resp. vyzdvihnúť je fakt, že keď si korelu úspešne skrotíte a ochočíte, získate tým mimoriadne prítulného spoločníka. Vyžaduje si to však veľmi citlivý prístup hlavne na začiatku a istú dávku trpezlivosti, čo sa vám však potom určite vyplatí a prinesie očakávané ovocie.
Naša korela už časom ani nevedela byť sama. Keď som prišiel z práce domov a pozdravil sa ostatným členom rodiny, korela začala od radosti z mojho príchodu neuveriteľne vyvádzať a škriekať až dovtedy, kým som sa jej konečne neukázal. V klietke behala sem a tam a keď som podišiel ku klietke, pritisla si k stene klietky hlavičku a čakala na typické zvítanie - poškrabkanie hlavičky, čo bolo pre ňu nesmierne príjemné, pretože si to dokázala nechať robiť aj celé hodiny.
Neskôr sme bežne korele nechali pootvorené dvere klietky, aby mohla podľa potreby vyjsť von a mala dostatok pohybu. Korela je natoľko šikovný tvor, že keď cíti potrebu napiť sa alebo najesť, úspešne a bez problémov si vlezie naspäť do klietky. Samozrejme pred takýmito "výletmi" musíte dostatočne zabezpečiť okná, aby korela nemala možnosť vyletieť von.
Naša Koka bola natoľko ochočená, a zvyknutá na mňa (podotýkam, mala rada predovšetkým mužskú časť rodiny), že ak som sa nachádzal v inej miestnosti, začala ma hľadať a "vyvolávať", a nakoniec si ma aj tak úspešne našla a preletela z jednej miestnosti do druhej, a tam mi pristála rovno na hlave a zliezla si na moje plece, kde sa cítila vždy najlepšie.
Áno, naša korela mala veľmi rada našu spoločnosť, hlavne potom, keď sme boli od rána všetci v práci a musela byť celý čas sama, nevedela sa náš potom nabažiť. Rada vysedávala na mojom pleci aj celé hodiny, nechala sa škrabkať na hlavičke alebo hladkať po celom tele. Takmer každé ráno sme korele dopriali ranný kúpeľ a sprchovanie jej vôbec nerobilo žiadny problém. Najmä v zime bolo pre ňu pôžitkom ju takto vysprchovanú posadiť priamo na vykúrený radiátor, kde oddychovala a driemala, až kým celá neuschla. Potom nasledovalo "spoločné raňajkovanie".
Z radiátora si prešla na náš stôl a vôbec sa jej nepáčilo, keď ste jej osobitne nadelili chlieb alebo iné pochutiny a zvedavo musela nakuknúť do niektorého z tanierov a odštipnúť si aj z našej porcie, a to či uz na raňajky alebo na obed.
Mimoriadne obľubovala varené zemiaky a čerstvý zelený šalát.
Starosti nastali trošku vtedy, keď bolo treba našej Koke ostrihať drapáky na nôžkach a skrátiť zobáčik, čo ako každý papagáj takúto tortúru nemala rada. No aj nato som našiel spôsob. Robil som to prevažne v čase jej období "párenia sa", keď bola ako to nazvať - neustále vzrušená a pripavená páriť sa. Začal som ju hladkať a naša korela začasa vydávať zvláštne zvuky, niečo podobné, ako keď hladkáte mačku a zacne vám priasť, tak naša korela začala niečo ako "kurkovať". - Áno, presne takto sme to totiž nazvali - odvodili sme to od slova sliepka - kura - kurkovať. Vtedy sa totiž dostala do akého si "tranzu" a nevnímala čo sa s ňou deje, a vtedy som jej úspešne a pokojne mohol ostrihať všetky pazúriky na nôžkach, bez toho, aby sa metala a vzpierala. Ona si totiž počas celej tejto tortúry vykonávala svoje "kurkovanie".
Tak veru, mali sme našu korelu radi hlavne preto, aká bola nesmierne prítulná a spoločenská. Veď len uznajte, taký maličký vtáčik a on si vás začne hľadať po celom byte, len aby vám pristál na pleci, alebo sa neúnavne pýta zo stola k vám a vylezie vám po ruke až na plece. Prídete z práce a tento malý tvor sa teší, že vás opäť vidí.
A čo keď začne tento malý tvor počas svojich "horších dní" škriekať a neposlúcha? Tak v takomto prípade je potrebné klietku zakryť dekou alebo obrusom, a korela v prítmí stíchne. Nabudúce sa naučí tak, že ak začne skriekať, stačí keď uvidí v rukách obrus alebo deku a stíchne, pretože už vie, čo by potom nasledovalo.
V noci sa báť nemusíte, už počas stmievania korela stíchne a uloží sa na nočný spánok. Dopomôcť k väčšiemu a kľudnejšiemu nočnému spánku jej môžete práve týmto prikrytím klietky, najmä v letných mesiachoch, keď si neprajete, aby bola dlho hore, resp. vás pri skorom svitaní zobudila svojím škrekotom alebo pískaním.
Musim podotknúť, že naša korela bola mimoriadne pokojná a mala veľmi dobrú povahu, a nemali sme veru takmer žiadne starosti s tým, ako zahnať jej škrekot, skôr naopak.
Žiaľ korely sú aj mimoriadne bojazlivé tvory. Okrem toho, že sa napríklad strašne bála šnúry od vysávača (ten bol samozrejme v jej prítomnosti vypnutý) - neviem, možno jej to pudovo pripomínalo hada alebo neviem čo, boja sa aj bežne takých vecí, ktoré si my ľudia ani často nemusíme uvedomovať.
V každom pripade sa strach alebo obava korely prejavuje tak, že sa začne hojdať na nôžkach z boka na bok a prípadne začne aj sipieť.
Strach a preľaknutie môžu byť pre korely veľmi ba až životu nebezpečné. Naša uhynula pravdepodobne na infarkt - pravdepodobne sa zľakla búrky alebo blesku, keď sme ju nechali na balkóne, pričom tá búrka bola už dávno preč. Podišiel som ku klietke a korela sedela na podlahe v klietke značne učupená, a bola ticho. Akonáhle som sa jej prihovoril, otočila sa ku mne prudko dýchajúc, začala prudko kričať a trepať krídlami, až sa zrazu dostavili nevysvetliteľné kŕče a naša korela zrazu zamdlela a ostala nehybne ležať.
Po telefonickej konzultácii so zverolekárom nám tento oznámil, že to mohol byť infarkt. V tomto čase uhynulo na našom sídlisku viacej koriel. Istý druh papagájov je dokonca tak bojazlivý, že vám môže bezdôvodne náhle uhynúť v ruke bez vopred vznikajúcich náznakov.
Strata korely bola pre nás dosť veľká, pretože počas dvoch rokov sa stala členom rodiny a mali sme ju veľmi radi. Doteraz sme si ďalšiu ešte nezaobstarali. Vystrojili sme jej pohreb ako sa patrí a pochovali sme ju v neďalekom lesíku...
Rozhodne odporúčam tým, ktorí sa rozhodnú chovať papagáje, začas s korelou alebo rozelou. Ak si korelu správne ochočíte a budete sa jej venovať, iste sa vám odvďačí a budete mať z nej radosť tak, ako sme mali my - celá naša rodina.
A čo sa týka starostlivosti, nie je to náročné - každé ráno vytiahnut "šuflík" - podlahu v klietke a dôkladne očistiť od trusu a napadanej potravy, korelu občas "okúpať" a pravidelne raz - dvakrát počas dňa vymieňať vodu v napájadle a zabezpečiť dostatok stravy.
Korelu s klietkou od začiatku umiestniť na miesto bez prievanu a s pevným nechvejúcim sa podkladom, a hlavne tam, kde bude mať na vás dobrý výhľad. Ak máte balkón, ešte lepšie - v letných mesiacoch jej umožniť pobyt na balkóne s dostatkom čerstvého vzduchu, kde bude navyše počuť prihováranie susedných papagájov a občas sa jej doprajú návštevy iných vtáčikov, či už sýkoriek alebo vrabcov.
To je asi tak všetko, prajem veľa úspechov, ak ste sa po prečítaní tohto článku rozhodli, že vaším domácim miláčikom bude práve korela. Iste neobanujete.
Ale pozor!!! - Korela nie je hračka na pár dní, pokiaľ sa nič nestane, počítajte, že bude s vami žiť min. 15 rokov.
Čítajte viac: http://jozefosadsky.blog.sme.sk/c/195490/Mudrost-a-sikovnost-papagajov-Korela-ako-dobry-spolocnik.html#ixzz2TjBfz0hQ
Korela
Korela pochádza z Austrálie, kde je typickým vtákom vnútrozemia. Obýva prakticky celý kontinent s výnimkou vlhkého pobrežia, kam sa presúva len v období veľkého sucha. Žije v pároch, alebo menších skupinkách. Neprestajne cestuje za vodou a potravou. Najčastejšie ju vidno sedieť na zemi a pásť sa na trávových semienkach, alebo ako odpočíva na vysokých stromoch. Je nenáročná a vhodná aj pre začiatočníkov.
Veľmi rýchlo si na vás zvykne, radostne vás privíta keď sa vrátite domov, pôjde vám na prst, alebo bude sedieť na pleci, nechá sa
škrabkať a samčeka, ak je sám, naučíteb aj "rozprávať", či pískať melódiu.
Korely sa dožívajú okolo 20 - 30 rokov.